Komu pomáhame

Žofka je najmladšie zo siedmich súrodencov v rodine, kde výchovu detí považujú rodičia za svoje celoživotné poslanie. Do 10. rokov bola úplne zdravá. Potom jej diagnostikovali nezhubný nádor na mozgu a po náročnej operácii sa začali pre rodinu i mladú slečnu celoživotné trampoty. Dnes má Žofka 17 rokov, chodí iba s pomocou, ťažko komunikuje - pomaly a nezrozumiteľne a má poškodený zrak. Okrem toho má poškodené nervové zakončenia na tvári. Nemá žiadnu mimiku a nedokáže sa sama umyť. Bohužiaľ je odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť svojich blízkych. Do 9. ročníka navštevovala klasickú základnú školu s asistentom. Dnes je žiačkou Spojenej školy internátnej v Humennom, je v 2. ročníku Praktickej školy. Práve toto jej dáva priestor väčšej socializácie, prítomnosť iných detí jej pomáha zvládnuť svoj ťažký osud....

Vladko bol chlapec ako každý iný, hral na gitare, spieval a tancoval v country skupine. Okrem iného pracoval u súkromníka, no až do osudného dňa, kedy sa už viac nepostavil na nohy. Tento jeho náhly stav sa stal z večera do rána a už je to 12 rokov, ako je ležiaci a má uznanú plnú invaliditu. Bohužiaľ osud mu neprial ani z pohľadu uznania invalidného dôchodku, pretože, keď mu ho šla mamina vybavovať tak zistila, že Vladkov zamestnávateľ za neho nič neodvádzal. Vladko poberá iba hmotnú núdzu vo výške 124€ a príspevok 19,50€ na hygienu. Tieto peniažky Vladkovi zďaleka nepostačujú na nájomné, stravu, lieky, ošatenie a hygienické potreby.....

V obci Hubová v okrese Ružomberok došlo k požiaru prístrešku pri rodinnom dome. Tento požiar narobil obrovské škody na majetku až trom rodinám, keď zničil päť budov. Najhoršie z nich dopadli manželia Lucia a Peter Galanovci s troma školopovinnými deťmi. Za tri hodiny kompletne zhorelo celé poschodie rodinného domu. Okrem toho aj štyri hospodárske budovy so zvieratami a stavebným materiálom, ktorý bol nachystaný na postavenie dvoch rodinných domov dvom ďalším rodinám. Rodine bohužiaľ nezostalo vôbec nič....

Peťko sa narodil v r. 2013 s vrodenou vývojovou chybou: diafragmatická hernia – bez ľavej bránice. Keďže bránica oddeľuje hrudník od bruška, Peťkovi sa do hrudníka zosunuli orgány z bruška a pľúca sa nemali kam vyvíjať. Chlapček po narodení prestal dýchať, a preto musel byť uvedený do umelého spánku a napojený na prístroje. Týždeň po narodení lekári Peťkovi transplantovali umelú bránicu. Chlapčekov stav bol veľmi komplikovaný a nasledujúce tri mesiace boli kritické. Takmer rok bol hospitalizovaný na áre a za ten čas absolvoval až 10 operácií a zákrokov. Domov ho nakoniec prepustili so zavedenou tracheostómiou, pegom a s domácou pľúcnou ventiláciou. Táto dlhá hospitalizácia sa podpísala pod jeho psychomotorický vývin a zanechala aj neurologické diagnózy DMO a hypotonický syndróm ťažkého stupňa. Peťko sa už udrží v sede, otáča sa na boky a aj na bruško. No zatiaľ sa sám neposadí a neudrží sa ani na nôžkach....

Jarka Kišová je mamina 2 detičiek a to 15-ročnej Dianky a 4-ročného Tobiaska. V súčasnosti sa o detičky stará ich stará mama, pretože Jarka 12. Februára po ochorení COVID-19 skolabovala a odvtedy je v bdelej kóme. Jarke dvakrát liečili zápal pľúc a objavil sa je aj opuch mozgu. V nemocnici si prešla nie jedno oddelenie až nakoniec bola prevezená do hospicu v Kežmarku. Jej mamine sa podarilo vybaviť aj liečebný pobyt v ADELI v Piešťanoch, no peniažky ktoré mala vystačili len na dvojtýždňový rehabilitačný pobyt. Vďaka tomuto pobytu sa Jarka zlepšila v reakciách, reflexoch a ponaťahovali jej aj šľachy a svaly. Jarka nie len že je stále v bdelej kóme, no má aj následky troch kovidových ochorení....

„Naučíte sa s tým žiť, ale nikdy sa s tým nedá zmieriť.“ Alex je v rodine s ďalšími dvomi súrodencami najmladší. Narodil sa ako zdravé dieťa, v riadnom termíne, so štandardnou pôrodnou hmotnosťou. Netrvalo dlho, okolo 1 roku veku si rodičia začali všímať jeho neskorší pohybový vývin. Rozbehol sa kolotoč vyšetrení, rehabilitácií, neistoty, nezodpovedaných otázok, ale aj odhodlania zvládnuť to. Alex je autista. Diagnóza je potvrdená odborníkmi a nateraz nezvratná. Je mobilný, pohybovo nadaný, najväčším problémom je jeho socializácia. Dokáže sa naučiť nové veci, vedomosti nasáva ako špongia, ale spontánne nekomunikuje, nedokáže viesť dialóg. Dnes má chalan 7 rokov, teší sa do školy, kde sa bude integrovať medzi zdravé deti. Jeho mama, ale neskrýva obavy: „Naša spoločnosť nie je pripravená prijať a akceptovať autistov, nie je férová k ich potrebám, ani spoločenským, ani sociálnym, osveta je takmer nulová a rodiny a takýmito deťmi musia často bojovať s problémami, ktoré by vôbec nemuseli existovať, keby to fungovalo inak...

Počas rodinného výletu v polovici júla 2019 sa v Čechách stala tragická autonehoda. V aute vtedy sedela mladá rodinka s ročným dievčatkom Olíviou. V čase nehody pri malej Olívii stáli snáď všetci strážni anjeli, ktorí jej pomohli, aby vyviazla bez ťažkých poranení. Nanešťastie jej rodičia toľko šťastia nemali. Obidvaja bohužiaľ pri autonehode podľahli ťažkým zraneniam. Malá Olívia sa tak behom sekundy stala sirotou. Olívia má už 4-rôčky a všetci rodinní príslušníci stoja pri nej a pomáhajú jej ako vedia...

Rebeka sa narodila spolu so svojou sestričkou - dvojičkou predčasne v 30. - tom týždni tehotenstva. Tehotenstvo sa muselo ukončiť predčasne, v dôsledku ohrozenia života maminky a aj detičiek. Rebekina sestrička Veronika, aj napriek tomu, že bola na tom zdravotne lepšie, po 6. dňoch zomrela. Keďže Rebeka bola na tom zdravotne horšie, rodičia sa báli, že prídu aj o ňu, no dievčatko začalo bojovať a jej zdravotný stav sa začal pomaličky zlepšovať. Po dvoch mesiacoch boja v nemocnici nakoniec Rebeku prepustili domov. Rodičia sa veľmi tešili, že svoje dievčatko už majú doma, no mamina tušila, že niečo nie je s dcérkou v poriadku. Čas plynul, no Rebeka si stále nevedela držať hlávku, stále bola napnutá a vôbec sa nechcela pretáčať. Vôbec nenapredovala ako iné deti v jej veku, aj keď neurologička v Bratislave tvrdila, že to všetko dobehne. Keď malo dievčatko 9 mesiacov, rodičia sa rozhodli prejsť k inej neurologičke...

Každý z nás si nesieme svoj kríž a výnimkou nie sú ani manželia Mackoví. Martin a Helenka Mackoví sú manželia krásnych 46 rokov. Za svojho spoločného života si prežili veľa radosti aj starosti. Spolu vychovali 3 detičky, no bohužiaľ ani jedno z nich už nežije. Do roku 1993 p. Martin pracoval ako vodič nákladnej dopravy vo Východoslovenských hydinárskych závodoch (VHZ) v Prešove. Jeho manželka pracovala ako kuchárka a vedúca kuchyne v COOP Jednote Prešov. Po prepúšťaní a rozpadu VHZ začal p. Martin pracovať v Čechách, no nemal šťastie a natrafil na zamestnávateľa, ktorý ho nevyplácal. Po týchto pracovných skúsenostiach si uvedomil, že musí zabezpečiť rodinu a rozhodol sa pracovať na živnosť, neskôr začal zamestnávať aj ľudí. V roku 2001 dostal zákazku pre jednu eseročku v Čechách, kde pracovali aj jeho zamestnanci...

Stále usmievavá školáčka Tonka Mačejná si našla svoju záľubu v staraní sa o koníky. Nanešťastie táto záľuba bola pre ňu takmer tragická. Keď mala 13 rokov (2013), čistila stajňu a koník ktorému dôverovala ju kopol do hlávky. Silná rana jej spôsobila rozsiahle zlomeniny lebky a vážne poškodenia mozgu. Tonku museli uviesť do umelého spánku. Bola odkázaná na dýchanie pomocou prístrojov, pretože inak to v jej stave nebolo možné. Pokusy o návrat z umelého spánku boli spočiatku neúspešné, no Tonka zabojovala a po mesiaci precitla. Dievčatko precitlo do stavu – bdelá kóma; malo otvorené očká, boli aj známky pohybu no žiadne vedomie. Za 7 rokov od úrazu Tonka dosiahla len veľmi malé pokroky. Všetky rehabilitácie na zlepšenie jej zdravotného stavu má rodina na svojich pleciach, čo je pre nich veľmi finančne náročné. Tonkin ocino už začal strácať nádej, že by sa jeho dcérke polepšilo, až jedného dňa bola v televízii reportáž o podobne bojujúcej rodine jedného chlapca....